Nórska správa od Emily Boycott (Spojené kráľovstvo). 6. – 8. júl 2012
Článok od britskej Facebookie o jej ceste do Nórska na letnú show v Tønsbergu, 7. júl 2012
Text a fotografie: Emily Boycott
Štvrtok, 5. júla
Mama a ocko ma neskoro v noci doviezli do Birminghamu. Bola som taká vzrušená, že že som naozaj vybuchla (prinajmenšom môj ocko ma tým viní z jeho krvácania z nosa!) Tam ma vyzdvihla Lillian, rozlúčila som sa s rodičmi a potom sme sa nalodili na celonočnú plavbu k letisku Johna Lennona, kde na moje pobavenie bola vlastne žltá ponorka… Dali sme si šálku čaju a zdriemli sme si, potom sme sa okolo piatej ráno stretli s Anni a Davom. Súčasne nevyspatá a navyše vzrušená – zábavná kombinácia!
Vidím Nórsko!!!
Piatok, 6. júla
Do Torpu sme prišli okolo pol deviatej, a rozhodla som sa, že Nórsko vyzerá akoby niekto dal krajinu do mixéra so všetkými ostrovmi a tak, ale je také krásne a úžasné! Po menšej diskusii vlak verzus taxík sme sa rozhodli pre druhú možnosť.
O hodinu neskôr sme dorazili do Hotela a stretli sa s niekoľkými Facebookies (Online priatelia sa zrazu stali skutočnými ľuďmi! Veľmi strašidelné, alebo skôr ohromné) a zistili sme, že sa ešte nemôžme zaregistrovať, takže sme sedeli a chvíľu kecali, bola som trocha nesmelá, keďže som mnohých týchto ľudí nikdy predtým nestrela. Zopár sa nás išlo prejsť dole cestou a našli vikingskú loď – ktorá bola vyrobená tradičným spôsobom a všetko (Musím milovať Nórov!) – A Vikinga, ktorý ma naučil niečo o nórskej mytológii, spýtala som sa ho, ako vysloviť „Sleipnir“, niečo čo ma trocha hnevalo, pretože sa to nepoužíva v každodennom rozhovore.
Vikingská loď
Potom prišiel moment, ktorý si budem ceniť po celý zvyšok života – prvýkrát som uvidela Smurfa. Čiže – ten moment, kedy som na chvíľku skamenela a zomrela…
Pár nás sedelo vonku a keďže sme sa rozprávali, otočila som sa a našla som Alexa stáť len pár krokov za mnou! Videl ako sa pozerám (tak trocha som čumela, pretože TAKÉTO VECI SA MNE NESTÁVAJÚ), prišiel ku mne a povedal „ahoj“. Prirodzene – keďže Smurf má na ľudí takýto vplyv – úplne som stratila reč a nebola som schopná odpovedať, no vďaka Bohu niekto bol taký milý a predstavil ma, povedal Alexovi kto som a odkiaľ som. Alex povedal, že ma spoznal – že už o mne veľakrát počul. Vo vnútri som kričala ako si len viete predstaviť, toto mojej dočasnej smrti teda nepomohlo a keďže ON mi pokojne potriasol rukou, dotkol sa mi líca a predstavil ma svojej priateľke, horko-ťažko som zvládla povedať „ahoj“.
V šoku som bola neschopná komunikácie, takže som vyšla hore, aby som sa prezliekla na meet and greet.
Na M+G, som sa rozprávala aj s Alexom, aj s Didrikom, najskôr som bola vydesená – existuje veľa skvelých fotiek, kde sa tvárim „och môj Bože, čo do pekla sa to deje“, hlavne keď na mňa Didrik začal rozprávať po nórsky, no vďakabohu Alex (who ktorý vedel odkial som, pamätal si) prišiel a zachránil ma, zároveň preložil Didrikovu otázku („Stretli sme sa“) a odpovedal na ňu :-). Zoznámila som sa s toľkými ľudmi, a potom som si sadla vedľa Alexa a rozprávali sme sa s ním. Hoci som (mierne) zahanbená, musím priznať, že najviac si pamätám, že má pekné ruky a jahody jedol takým rozkošným a roztomilým – a zvláštnym - spôsobom.
Nakoniec sme sa všetci spolu odfotili, NAPOKON som nabrala odvahu poprosiť oboch chalanov o objatie, a Alex ma pochválil za môj *úsmev*
Ešte sme sa trocha poflakovali a potom pár z nás zamierilo dať si pizzu a najväčší „malý“ pohár koly, aký som kedy videla. Dostala som sa do stavu, kedy som sa cítila na omdletie a skoro som odpadla, keďže som nespala viac než 30 hodín, a za celý deň som toho vypila/zjedla len veľmi málo. Aby som nespanikárila, vyšla som von nadýchať sa čerstvého vzduchu a zavolať mame, aby som jej povedala o ďalšom impozantnom dni, ktorý som zažila, ale táto časť je trocha „rozmazaná“ kvôli môjmu nedostatku spánku/jedla a všetkému vzrušeniu. Pripomienka – nabudúce si vziať dvakrát viac želé.
Prišlo niekoľko posledných Facebookies, ale ja som na chvíľu odišla do izby, kým neskončil koncert, počúvala som hudbu a potom sme tak trochu spievali, hoci sme ani nemali byť na koncerte. Získala som podpis, plus ešte jeden pre kamarátku, a Alex si ma pamätal a tľapli sme si! Potom som už tak trochu zaspávala, takže všetko je také nejasné, ale rozhodla som sa, že by som si mala zapísať udalosti do zošita ešte než pôjdem spať, pretože to bolo úžasné a nechcela som na nič zabudnúť (akoby som mohla)!
Sobota, 7. júla
Lillian ma zobudila okolo deviatej, dala som si rýchlu sprchu (ktorá bola dlhšia, lebo som nevedela zapnúť tú prekliatu vec) a potom sme zišli k ostatným na raňajky. Videli sme Didrika a keď som išla nájsť cukor do čaju, zas som doňho narazila. Veľmi čudná skúsenosť, musím priznať, ale vzhľadom na to, že som bola na prázdninách s dvadsiatimi ľudmi, ktorých som poznala len cez internet, aby som videla pár umelcov v mojej krajine neznámych, to vyzerá úplne normálne…
Potom som išla nakupovať s Anni a jej kamarátkou, ktorej meno mi uniklo (Prepáč!), kúpila som pár darčekov pre kamarátov a DVD Yohan. Plus, možno najzábavnejšia časť výletu bol úžasný fakt, že nórske peniaze sú deravé. Zavesila som si Kroner na retiazku – vyzerá to vážne cool.
ĎALEKO viac času som minula, kým som sa pripravila na show, uistila sa, že môj outfit aj vlasysú v pohode – ale nebudem vás nudiť detailami!
Potom sme si to všetci namierili do pizzérie, ktorá bola úžasná! Rozprávala som sa s mnohými ľuďmi a zistila som, aké drahé Nórsko vie byť (£4.60 za kolu), ale rozoberali sme všetko od kníh až po rôzne druhy pizze.
Opäť v hoteli som začal trocha panikárčiť a prechádzať sa hore-dolu, keďže som bola taká vzrušená z koncertu…
Pizza!
… KTORÝ BOL ÚCHVATNÝ. Komickosť, hoci v nórčine, bola úžasná, a bola som taká šťastná, keď Alex spieval „Roll with the Wind“, plus Didrik prišiel a usmial sa na mňa, pretože som spievala „Best Kept Secret“. Ale mnohí z vás ten koncert videli, takže by som nemala zachádzať do detailov!
Po show sme všetci začali spievať, a takmer som sa rozplakala – nemohla som uveriť, že som naozaj v SKUTOČNOM Nórsku so SKUTOČNÝMI Facebookies a SKUTOČNÝM Smurfom a SKUTOČNÝM Didrikom! Didrik sa smial, keď som mu to vysvetlila a dostala som ďalšie objatie. Keď som sa dostala k Alexovi, povedala som mu Ďakujem za to, že si úžasný, a on ma objal – vonia naozaj pekne – dotkol sa mi líca, zase, a získala som zopár fotiek (ĎAKUJEM všetkým, ktorí fotili, všetky sú úžasné a dokonalé pripomienky šťastných spomienok). Povedal, že sa mu páči moja vesta (Čo ma veľmi potešilo, pretože som si ju vybrala špeciálne na túto príležitosť [Nepopieram, aký úžasný je on vo svojej čiernej veste, potajomky som sa tešila, keď si ju obliekol na show]) a okomentoval môj cyberman odznak, spýtal sa, či to je transformer. V tom momente som vedela, že sa zaňho nemôžem vydať – on nevie o Cybermanovi!
Toto boli chvíle, keď som kľudne mohla *BONKED* (odpadnúť)
Naši chlapci!
Tento večer sa pretiahol do VEĽMI neskorej noci, bola som hore až do tretej, ale viem, že ostatní boli hore dlhšie, stretli sme šialeného čašníka a bolo tam kopec neviest (zistili sme, že to kvôli dátumu 7.7.). Ešte raz som zavolala mame a povedala som jej všetko, pričom som zmokla, lebo som stála na daždi (Hej… väčšinou pršalo, ale komu na tom záleží? Bola som v Nórsku!) Lillian hrala na jej ukulele a spievala, čo bolo super. Medzi všetkými som sa cítila ako doma, bolo to také príjemné a milé. Už keď som zaspávala, za oknom začínalo pomaly svitať a stále som sa usmievala a bola som šťastná.
Nedeľa, 8. júla
Lillianin budík sa išiel zblázniť, takže som sa zobudila okolo desiatej, chvatne som sa obliekla (a prevažne som sa aj zblalila, keďže som v ten deň odchádzala) a utekala som k výťahu. V polospánku som takmer utrpela šok, keď na štvrtom poschodí do výťahu nastúpil Didrik! Pochválila som koncert, a potom ho „uniesla“ jedna šialená nórska pani… Bolo to takmer komické – bola celá rozjarená a rozprávala rýchlosťou 100 míľ za hodinu (bohužiaľ neviem čo, lebo to bolo po nórsky) a on tam len stál celý popletený a príležitostne prikyvoval.
Potom čo sme sa odhlásili, sedeli sme vo vestibule a rozprávali sa (a príležitostne sme sa smutne lúčili), mnohí z nás boli na Facebooku cez telefón alebo laptop (zdalo sa nám to vtipné). Pár z nás sa išlo prejsť do mestskej časti Tonsbergu, veľmi peknej, ako z obrázku dokonalého mesta. Potom sme sa vrátili a len tak posedávali. Rada posedávam, mohla som sa len pozerať okolo a uvažovať o impozantnosti toho všetkého.
Musela som nejak napraviť veci v mojej taške, keďže vlajka a veľká kopa vecí, ktoré som natlačila dovnútra, spôsobili, že tá úbohá vec praskla, a ako som tam stála a snažila sa to napraviť, dostala som posledné prekvapenie – zistila som, že blokujem dvere a Alex tam stál a pozeral na mňa. Zaželal mi šťastnú cestu domov a ja som sa vtedy a tam rozhodla, že RAZ SA MUSÍM VRÁTIŤ! Opäť sa ma dotkol na líci, ten dotyk by som opísala ako „Dotyk Smrti“ – je veľmi jednoduchý, ale ostanete ako tichá kôpka šťastia. Ale to mi spravilo náladu (úžasnú) na cestu domov.
Čoskoro potom sa objavil náš odvoz na letisko, naposledy sme sa rozlúčili so všetkými zvyšnými Facebookies (také smutné)
Cesta domov bola pokojná, hoci som sa dostala domov veľmi neskoro, lietadlom a dvoma vlakmi, unavená, šťastná, že som doma, ale hrozne mi chýbalo Nórsko a moji noví priatelia. V Británii pršalo (Ach). Nikdy mi nebude chýbať britské počasie….
Moje prázdniny sa skončili, ale bolo to (ako moja mama povedala) „Naj výlet môjho života doteraz“. Dokonalý, zábavný, najlepší víkend môjho života, to je pár slov, ktoré opisujú, ako som sa na jeho konci cítila. A to, čo ho spravilo takým perfektným bolo to, akí prívetiví Alex a Didrik boli, starali sa o svojich fanúšikov, a jeden o druhého, dávali na seba pozor, na podpisovačke sa nikomu neušlo menej pozornosti než ostatným, nikdy neodmietli a ani jeden neodišiel, kým neuvidel každého, a ešte naviac ostali porozprávať sa! Je naozaj len málo umelcov, ktorí si tak cenia svojich fanúšikov. A veľmi málo fanúšikov, ktorý sú tak spojení a tak sa starajú jeden o druhého a o ich umelcov, s akými som ja strávila svoje prázdniny.
Poznámka: Kontrola úžasnosti RFacebookies: Tieto dva obrázky boli sfotené z dvoch strán môjho objatia, ale V TOM ISTOM MOMENTE!!!!
Hug1
Hug2
zdroj: http://www.facebookies.org/2012/08/06/18691/